História

Erb obce Okružná

Obecná pečať z konca 18. stor.

Kereštvej a okolie - vojenská mapa, 18. stor.

Prvá písomná zmienka o Okružnej je z roku 1359 z čias vlády uhorského panovníka Ľudovíta Veľkého z rodu Anjou, pod názvom Keuresfeu, ako majetok šľachtica Petra, syna Sinka, vlastníkovi hradného panstva Šebeš (hrad Šebeš sa nachádzal nad susedným Podhradíkom) a obec zostala počas celého stredoveku majetkovou súčasťou Šebešského panstva. Názov plne vystihoval kruhové usporiadanie lokality, rozloženej na oboch brehoch miestneho potoka. Podľa vývoja osídlenia v najbližšom okolí možno usudzovať, že sídlisko bolo založené v 2. polovici 13., resp. v 1. polovici 14. storočia. Jeho roľnícke obyvateľstvo, početní želiari, pracovalo v okolitých lesoch, predávalo dobytok a ošípané, zaoberalo sa povozníctvom a zberom slimákov pre panské dvory. Obec sa neskôr v roku 1773 spomína pod názvom Kerestowej, v roku 1918 Kiskörosfő, v roku 1920 Kereštvík a roku 1927 Kereštvej. Toto pomenovanie sa úradne používalo do roku 1948, kedy sa preložil starý poslovenčený maďarský názov a obec získala terajšie meno - Okružná.

V roku 1427 bolo v Kereštveji zdanených 11 poddanských usadlostí, pričom neskôr časť sedliakov prišla o svoje polia a stali sa želiarmi. V roku 1567 sedem sedliakov hospodári však už iba na polovičných usadlostiach. V roku 1543 tu bolo šesť, v roku 1567 deväť a v roku 1588 žiadna želiarska domácnosť. V rokoch 1562-1588 sa objavuje viacero záznamov v súvislosti s dedičským konaním Šebešiovcov a ich majetkovými spormi s Kapiovcami (hranice medzi panstvami, v roku 1570 tu žili 3 poddaní kapušianskych pánov). Neskôr sa pridávali sťažnosti pre opakované výtržnosti a bitky poddaných Kapiovcov z okolitých obcí v Kereštveji a Podhradíku počas rokov 1580-1583. Z roku 1572 registrujeme prvého kereštvejského remeselníka - kováča; a ako nasvedčujú zaznamenané priezviská, aj prítomnosť Rusínov.

V roku 1600 tvorilo lokalitu 11 obývaných poddanských domov, takže počet obyvateľstva mierne klesol. V roku 1693 riešil súd plienenie cisárskych vojakov v obci. Úradná urbárska regulácia prebiehala v obci počas rokov 1771-1773. V roku 1787 bolo v Kereštveji už 41 domov, takže možno predpokladať pomerne rapídny vzrast počtu obyvateľov. Etnickú skladbu obyvateľov tvorili výlučne poddaní rusínskeho a slovenského pôvodu. Dôkazom toho je aj súčasná mierne prevažujúca konfesionálna príslušnosť ku gréckokatolíckej cirkvi nad príslušnosťou k rímskokatolíckej. Najvýznamnejším duchovným pôsobiacim v Kereštveji bol tunajší rodák Jozef Mižičko (1847-1918), ktorý bolprofesorom teológie, kanonikom, veľprepoštom, generálnym vikárom a pápežským prelátom. Obci dominuje cerkev z roku 1788, zasvätená Sv. archanjelovi Michalovi, ktorý dala postaviť na mieste pôvodnej drevenej cerkvi hlboko veriaca grófka Františka Szentiváni Šebešiová.

V priebehu 19. storočia sa v obci usadzujú rodiny, s priezviskami zjavne poľského pôvodu a rímskokatolíckej konfesie. V rokoch 1848-1858 dedinu postihol hladomor, a aj nasledujúce dve vlny cholery v rokoch 1850 a 1873 zapríčinili značný úbytok obyvateľstva. Druhej z nich podľahlo za jeden rok dokonca až 103 osôb. Obce sa priamo či nepriamo dotkli aj obidve svetové vojny; podobne ako neslávne zapísaná tzv. pravoslávna akcia v 50. rokoch minulého storočia.

Pozn.: o podrobnejších dejinách a ďalších reáliách obce Okružná sa možno dočítať v knihe Lackanič, P. - Karabinoš, A.: Kultúrnohostorický náčrt dejín obce Okružná a tradičného spôsobu života jej obyvateľov v 1. polovici 20. storočia (monografia). Okružná 2007