Významní rodáci

Jozef Mižičko

(1847 - 1918)

Profesor teológie, kanonik, veľprepošt, generálny vikár, pápežský prelát, rodák z obce Okružná

Jozef Mižičko sa narodil v Okružnej 7. januára 1847, v rodine Andreja Mižička a Márie, rod. Sučkovej. Po absolvovaní základného vzdelania na miestnej ľudovej gréckokatolíckej škole, pokračoval v štúdiách na Kráľovskom gymnáziu v Prešove. Teologické štúdiá započal v Užhorode, neskôr študoval v Trnave a Viedni. Pred kňazskou vysviackou prijal v Okružnej sviatosť manželstva s Irmou Mihaličovou, dcérou miestneho farára o. Jána Mihaliča (1848-1888). Na kňaza bol vysvätený 26. novembra 1873 v katedrálnej cerkvi v Prešove.

Ako mladý kňaz pôsobil výlučne v rusínskych regiónoch Prešovského biskupstva. Jeho prvou kaplánskou zastávkou bola obec Torysky a následne potom Kamienka. V rokoch 1875-1876, kedy bol dočasným administrátorom v Jakubanoch. V roku 1876 bol určený za farára do obce Porúbka pri Humennom a potom v roku 1882 bol preložený do Soboša v okrese Svidník (dnes farnosť Fijaš). Zo Soboša odchádza v roku 1889, kedy sa stáva farárom vo svojej rodnej obci Okružná. Tu pôsobil od roku 1889 do roku 1897.

Jozef Mižičko sa neustále vzdelával. V roku 1887 urobil skúšky na gymnaziálneho profesora náboženstva. Po stránke jazykovej ovládal slovom i písmom: rusínčinu, maďarčinu, nemčinu, ruštinu, gréčtinu a latinčinu. V roku 1895 ho vladyka Ján Vályi za dovtedajšie zásluhy menoval dekanom Prešovského dekanátu. Ten istý biskup ho natrvalo v roku 1897 povoláva do Prešova, kde sa stáva profesorom dogmatickej teológie, špirituálom v kňazskom seminári a je tiež menovaný konzistoriálnym radcom.

V roku 1902 sa Jozef Mižičko stal členom Prešovskej kapituly. Bol totiž vymenovaný kráľovským veličenstvom cisárom Františkom Jozefom I. za mladšieho kanonika a postupne získal i všetky kanonické stupne až sa napokon stal veľprepoštom Prešovskej kapituly. Od roku 1916 zastával funkciu generálneho vikára Prešovskej eparchie o čom je zmienka v listine pápeža Benedikta XV., ktorou menoval Jozefa Mižička pápežským prelátom. Nakoľko bol vdovcom, po smrti biskupa Jána Váliyho v roku 1911 sa jeho meno spomínalo v súvislosti s výberom nového kandidáta na uprázdnený biskupský stolec.

Jozef Mižičko zomrel 8. októbra 1918 vo svojom kanonickom byte v Prešove, vo veku 72 rokov a 45. roku kňazstva. Pohrebné obrady vykonal 10. októbra 1918 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Telesné ostatky boli uložené na mestskom cintoríne v Prešove, kde sa podnes nachádza skromný kamenný náhrobok tohto skromného hodnostára Prešovskej eparchie, rodáka z obce Okružná.

Anton Sučka

(1931 - 2005)

Slovenský maliar krajinár. V roku 1958 absolvoval štúdium v odbore krajinárske maliarstvo u Dezidera Millyho na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Anton Sučka bol akademický maliar. Narodil sa v roku 1931 v Okružnej pri Prešove. Zomrel 27.11.2005. Študoval krajinárske maliarstvo u profesora Jána Mudrocha na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktoré úspešne ukončil v roku 1958. Celý jeho život ako aj tvorba je úzko zviazaná s rodným Šarišom a krásami tohto kraja. Usadil sa v Prešove, kde žil až do konca svojho života. Okrem vlastnej maliarskej tvorby pôsobil aj pedagogicky, z toho 20 rokov ako vysokoškolský učiteľ. Pochovaný je na cintoríne v Prešove.

Juraj Daňo

zasl. umelec (1920-2007)

Venoval sa maľbe (olejomaľba, pastel - hlavne krajinomaľba), kombinovanej technike. Zúčastnil sa mnohých samostatných aj kolektívnych domácich a zahraničných výstav, študijných pobytov (bývalý ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Česko, Rakúsko, Francúzsko). Podieľal sa na vzniku predajne Dielo a súčasnej Šarišskej galérie v Prešove. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenskej výtvarnej únie.

Štúdium:

  • 1946 - 1950 výtvarné štúdium v rámci Sekcie umeleckých pracovníkov pri OOR Prešov (E. Rákoši), súkromné štúdium u J. Bendíka, M. Jordána a J. Weniga (Plzeň)
  • 1949 - 1950 večerné kurzy kreslenia pod vedením Ľ. Felda Košice

Pôsobenie:

  • 1952 - člen východoslovenského kultúrneho spolku Svojina, člen skupiny Roveň
  • 1961 - člen Zväzu slovenských výtvarných umelcov
  • 50. a 60. roky - pôsobil ako odborný pracovník v KG Prešov, ako pedagóg na Ľudovej škole umenia, učiteľ výtvarnej výchovy, konzultant na Pedagogickej fakulte v Prešove. Od roku 1969 pôsobil ako umelec.

Milka Zimková

rodená Lešková

* 01.08.1951

Spisovateľka, herečka, režisérka a autorka monodrám. Základnú školu navštevovala v rodisku a Kapušanoch. Zmaturovala v roku 1969 na Gymnáziu v Prešove. V rokoch 1969 - 1975 študovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Po skončení vysokoškolského štúdia rok pôsobila ako herečka v Divadle pre deti a mládež v Trnave. Od roku 1975 je v slobodnom povolaní a venuje sa divadelnému žánru monodrámy. Okrem pravidelných vystúpení na Slovensku viackrát účinkovala v Čechách, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Bulharsku, Rusku i na Kube. Pre svoje vystúpenia si píše vlastné scenáre. Spolupracuje s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami.
Knižne debutovala prozaickým cyklom Pásla kone na betóne, ktorý vyšiel aj v češtine. Osudy hlavných postáv scenáristicky dotvorila v spolupráci s režisérom Stanislavom Párnickým na filmovú podobu a vytvorila v nej hlavnú postavu. Zdrojom inšpirácie sa jej stal predovšetkým východoslovenský vidiek a osudy tunajších žien, ktoré hľadajú životné šťastie.
Základnou črtou poviedok Milky Zimkovej sa stalo bohaté používanie modifikovanej podoby východoslovenského nárečia. Postavy si v zložitých životných situáciách zachovávajú realistický postoj, umocnený situačným i slovným humorom. Voľným pokračovaním debutu je druhá kniha poviedok No a čo. Hlavnou témou poviedok sú konfliktné situácie medzi ľuďmi súčasnej dediny a mesta. Svoju výtvarnú tvorbu poodhalila autorka v zbierke poviedok Bez slov.
Milka Zimková je najvýznamnejšou slovenskou herečkou divadla jedného herca, držiteľkou mnohých ocenení najmä v oblasti filmu. Okrem toho, že je známou slovenskou filmovou a divadelnou herečkou, je i scenáristkou a spisovateľkou. So svojim Divadlom jedného herca navštívila mnoho krajín na viacerých kontinentoch, hosťovala v mnohých divadlách a účinkovala aj v najrôznejších alternatívnych priestoroch.

Tvorba



Próza:

1980 Pásla kone na betóne - poviedky

1985 No a čo - súbor poviedok

2000 Bez slov - zbierka poviedok

2009 Inter City - zbierka poviedok

Monodrámy:

1979 Neveľo nás idze, neveľo nám treba

1980 Sojka

1980 Čas kikiríkania

1986 Žniva

1989 To len tak naoko

Filmografia:

1978 Zlaté časy (Verona)

1979 Kamarátky (Rempová)

1980 Živá voda (Hana Múčková)

1981 Kosenie Jastrabej lúky (Katarína)

1982 Pásla kone na betóne (námet, scenár, ako Johanka)

1983 Zrelá mladosť (Vavjaková)

1984 Veľká noc

1984 Návrat Jána Petru (Elza Petrová)

1985 Zabudnite na Mozarta (Marie Luisa)

1987 Sedmé nebe (Čermáková)

1987 Proč?

1989 Montiho čardáš (Kubova žena)

1995 ... kone na betóne (námet, scenár, ako Johana Ovsená)

10.9.2012

Naša milá rodáčka, Milka Zimková, vystúpila so svojim krásnym predstavením - monodrámou Angelína odovzdáva dušu najvyššiemu na Festivale divadiel strednej Európy v Košiciach (8. septembra 2012). V predstavení svojim originálnym spôsobom stvárnila príbeh ženy, ktorá o svojom živote rozpráva tragicky, ale aj humorným spôsobom. Ide o predstavenie, ktoré rozhodne stojí za to, aby ste si ho pozreli...
Milka Zimková v tejto divadelnej sezóne oslavuje 35. výročie jej Divadla jedného herca. Srdečne gratulujeme!
Zároveň je mi cťou odovzdať od pani Milky srdečný pozdrav pre svoju rodnú obec a všetkých Okružňancov.
Verím, že najbližšej budúcnosti nás poctí svojou návštevou a budeme mať možnosť zhliadnuť jedno z jej predstavení práve na pôde našej obce.